Úvod

Po stopách
Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

POSTAVICKY-BANNER-FINAL_UPRAVA_1_15s_ramik

Príbeh lásky
Maríny a Sládkoviča

sa odohral v Banskej Štiavnici
v rokoch 1839 – 1846.
Na rozdiel od Rómea a Júlie
je tento príbeh SKUTOČNÝ.


Je to naveky
najromantickejší príbeh lásky.


Pretože aj keď skončil,
vo veršoch básne Marína,
Najdlhšej ľúbostnej básne sveta,
trvá večne.

Objav 21 miest,
ktoré zrodili
najkrajšie verše Maríny

Hľadajte
sošky zaľúbencov,

ktorí sedia na lavičkách
v Banskej Štiavnici a okolí.

lavicka

Nájdete
ľúbostné verše,

ktoré vyjadrujú všetky kapitoly ľúbostného
príbehu Maríny a Sládkoviča.

Navštívite
autentické miesta,

kde sa v rokoch 1839 až 1846
odohral naveky najromantickejší príbeh lásky.

kapitola

Túženie

  • 1NemožnoBANKA LÁSKY v Dome Maríny

    „Nemožno mi
    Ťa neľúbiť!“

    41. strofa, 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    BANKA LÁSKY v Dome Maríny
    Nachádza sa priamo na námestí, v 500-ročnom historickom dome, kde Marína prežila väčšinu svojho života a kde tajne až do svojej smrti ukrývala rukopis básne.

    Banka Lásky je unikátny zážitkový dom, venovaný Najdlhšej ľúbostnej básni sveta. Počas hodinovej prehliadky tu zažijete romantiku a dojatie, ale aj smiech či zimomriavky. Jedinečné atrakcie ako Trezor Lásky, Hovoriace obrazy, Láskomer či Nebo Lásky, očarili nielen desaťtisíce návštevníkov, ale aj odbornú porotu, ktorá Banku Lásky nominovala na prestížne ocenenie „Európske múzeum roka 2021“.

    V podzemí tohto domu, v bývalej bani na zlato, je z rukopisu básne vybudovaný jediný Trezor Lásky na svete. V Gigantickom Trezore, vyhĺbenom v najtvrdších andezitových horninách, sa nachádza 100 000 Bezpečnostných Schránok. Do schránok si ľudia z celého sveta vkladajú vyznania lásky. Veria, že vďaka magickej sile Najdlhšej ľúbostnej básne sveta im ich láska vydrží večne.

    „Marína moja,
    Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
    možno mi ruku nedostať,
    možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
    možno mi nemilým ostať,
    možno mi ústam smädom umierať,
    možno mi žialiť v samote,
    možno mi život v púšťach zavierať,
    možno mi nežiť v živote,
    možno mi seba samého zhubiť: —
    nemožno mi ťa neľúbiť!.“

    „Milý môj,
    naša láska nám na zemi nebo stvorila.
    Ak je ľúbosť pravá, ostáva večná.“

    Vedeli ste že? 
    Báseň Marína je od roku 1846 Najdlhšou ľúbostnou básňou sveta. Od roku 2017 je zapísaná aj ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy.


    Tip:
    Položte dlaň na srdiečko v knihe, ktorú si čítajú sochy Zaľúbencov pred Bankou Lásky. Budete počuť, ako si vyznávajú lásku najslávnejšími veršami Sládkovičovej Maríny.


  • 2TúžbyEvanjelické lýceum

    „Ja sladké túžby, túžby
    po kráse spievam
    peknotou nadšený.”

    1. strofa, 1. a 2. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Evanjelické lýceum
    Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici vzniklo už v roku 1587. Dnešná dvojpodlažná budova bola postavená v rokoch 1827-1830. Vysoká kvalita vzdelávania sem lákala študentov z celého Uhorska. Mladý Andrej Sládkovič (rodným menom Andrej Braxatoris), rodák z Krupiny, tu študoval v rokoch 1832-1840. Keď v máji 1839 sa z tejto budovy prvýkrát vydal dolu Trojičným námestím, smerom k domu Pischlových, ešte netušil, že stretnutie s Marínou mu navždy zmení život.

    „Vtedy dávno študoval som tu,
    na tomto lýceu.
    Marína bývala s rodičmi
    iba kúsok odtiaľto – na konci námestia.

    Mal som vtedy 19, keď pozvali ma
    do ich domu, aby som Marínu doučoval.
    Mňa obyčajného študenta,
    ju, prenádhernú devu z bohatej rodiny.

    Keď zočil som ju prvýkrát,
    jak prikovaný ostal som stáť.
    Sto citov vytrysklo mi, jak z vulkánu.“

    Vedeli ste, že?
    Spolu s najvýznamnejším slovenským romantickým básnikom Andrejom Sládkovičom študoval vtedy na Evanjelickom lýceu aj najvýznamnejší maďarský básnik Sándor Petőfi (rodným menom Alexander Petrovič), ktorý pochádzal neďaleko odtiaľto, z Turca. Pamätné tabule venované obom básnikom sú dnes významnou súčasťou fasády budovy bývalého Evanjelického lýcea.


    Tip:
    O jednu bránu nižšie nájdete dom, v ktorom vyrastali Milka a Magda Vášáryové. Dnes je v tomto dome vychytená štýlová kaviarnička s útulným nádvorím.


  • 3VzlietnimeVyhliadka ul. Licharda

    „Na krídlach
    lásky vzlietnime.”

    164. strofa, 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Vyhliadka ul. Licharda
    Jeden z najkrajších výhľadov na centrum mesta sa nachádza na križovatke ulíc Vodárenská a D. Licharda. Keď sa z vyhliadky vydáte po Vodárenskej, prídete k tyrkysovému tajchu Veľká Vodárenská. Keď sa z vyhliadky vydáte po ulici D. Licharda, dostanete sa k Botanickej záhrade.

    „Na svete sú len dve fajty ľudí.
    Tí, ktorí v Štiavnici doposiaľ neboli
    a takí, ktorí sa do nej zaľúbili.
    Tak, ako ja do Teba, Marína!“

     

    Vedeli ste, že?
    Ulica D. Licharda nesie meno po významnom profesorovi a literátovi Danielovi Gabrielovi Lichardovi. V rokoch 1838-1844 vyučoval matematiku a fyziku na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Bol obľúbeným profesorom Andreja Sládkoviča. Od roku 1847 až do svojej smrti sa venoval výlučne novinárstvu a spisovateľstvu. Je uznávaný najmä ako prvý profesionálny slovenský novinár. Vymyslel slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných 🙂


    Tip:
    Odporúčame toto miesto navštíviť so svojou láskou pri východe alebo západe slnka. Vtedy tam je najkrajšie.


     

  • 4PoďBotanická záhrada

    „Poď so mnou, milý!
    Poď, túžba ty
    mojich vidín!”

    213. strofa, 8. a 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Botanická záhrada
    Prekrásne kovové brány otvárajú vstup do záhrady, ktorá bola založená v roku 1857.
    Pri prechádzke môžete objavovať a obdivovať viac ako 200 druhov domácich i cudzokrajných drevín. Medzi nimi ako obry čnejú stromy cédrov libanonských a sekvojí mamutích.

    „Milý môj, veľmi dobre pamätám si,
    keď prvýkráte, oči naše sa stretli.
    Keď ľúbosť nežná ma obliala,
    až duša moja v šťastí sa kúpala.
    Milý môj, mňa až ľúbosť Tvoja zrodila.
    Predtým akoby som, ani nežila.“

     

    Vedeli ste, že?
    Prvé stromy v Botanickej záhrade v Banskej Štiavnici vysadil profesor Rudolf Feismantl práve v roku 1839, keď sa Marína a Sládkovič do seba zaľúbili.


    Tip:
    Ak v lete hľadáte v centre pokojnú zelenú oázu, kde takmer nikoho nestretnete, určite sa vyberte sem. Najkrajšie je tu ráno, keď počuť krásne štebotanie vtákov.


  • 5SvorneVyhliadka ul. Dolnoružová

    „A ružu k ruži svorne
    si vila, o zväzkoch
    lásky si snila.”

    116. strofa, 5. a 7. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Vyhliadka na Dolnoružovej
    „Niet romantickejšej uličky na svete ako je Dolnoružová v rozkvete.“ Hovoria tí, ktorí zažili prechádzku po tejto malebnej uličke na prelome mája a júna. Starobylé fasády domčekov, kamenná dlažba a rozkvitnuté ruže vytvárajú nezabudnuteľnú opojnú atmosféru. Keď sa v podvečer rozsvietia lucerničky a svojim mihotavým svetielkom žmurkajú na zaľúbencov na lavičkách, akoby ste sa preniesli v čase o 200 rokov dozadu. Éterická Marína so študentským rebelom Andrejom Sládkovičom tu často sedávali, túlili sa k sebe a pozerali na mesto pri západe slnka.

    „V blízkosti tvojej, moja Marína,
    sto citov z duše mi kypí,
    k tebe sa život celý pohýna,
    jak roj včiel k sladkostiam lipy:
    Ústa mi primrú k rubínom tvojim,
    myslím si večne, že nerozdvojím.“

     

    Vedeli ste, že?
    Marína bola nielen krásna a múdra žena, ale aj veľmi nadaná maliarka. Originály jej kresieb kvetov, ktoré nakreslila ako 16-ročná, sa dodnes zachovali. Sú uložené v archíve Slovenského Banského Múzea tu v Štiavnici. Verné faksimile týchto Maríniných kresieb uvidíte počas prehliadky v Banke Lásky.


    Tip:
    Dolnoružová ulica je romantická po celý rok. Najkrajšie je ale prechádzať sa po nej koncom máji či začiatkom júna, kedy je nádherne rozkvitnutá.


  • 6SrdceKorzo Trotuár

    „A v oboch srdce zahorí a oba
    v nemom divu zastali, jakby
    čarovným prútom dostali.”

    248. strofa, 7., 8. a 9. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Korzo Trotuár
    Trotuár je hlavné štiavnické korzo, celý deň zalievané lúčmi slnka. Je to miesto plné života, so sympatickými obchodíkmi, útulnými kaviarničkami s terasami aj najlepšou zmrzlinou v meste. Svojou atmosférou pripomína malý kúsok rušného Paríža. Aj dnes sa dá živo predstaviť, ako sa po ňom prechádzali 19-roční, čerstvo do seba zaľúbení, Marina so Sládkovičom. Ako okrem lúčov slnka ich aj ľúbosť nežná oblievala. A duša ich v šťastnom objatí sa kúpala.

    „Ale keď pri nej – keď pri nej stojím,
    že uhoľ spravia zo mňa, sa bojím,
    jej krásot blýskavé prasky;

    Daj mi byť snom, čo raje tvorí,
    byť pokojom, čo strasti borí.“

     

    Vedeli ste, že?
    V minulosti bolo toto miesto veľmi ponuré, so zatienenými podlubiami. Až na začiatku 19. storočia tu bol vybudovaný 140 m dlhý vyvýšený chodník (pôvodne Trotuar), podľa ktorého je korzo pomenované dodnes.


    Tip:
    Oslaďte si život vynikajúcou poctivou zmrzlinou z cukrárne Moja Marína. Hneď oproti je vchod do legendárneho suvenírového obchodíku TrotuART s najväčším výberom všakovakých pekných vecí na pamiatku.


  • 7ÚstaVyhliadka tajch Ottergrund

    „Ústa sa od úst milých
    nelúčia, náručie sa
    nepúšťa náručia.”

    252. strofa, 5. a 6. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Tajch Ottergrund
    Tento najvyššie položený tajch v Štiavnických vrchoch bol postavený v roku 1751. Nie je síce veľký, ale má jednu veľkú prednosť. Je tak trochu ukrytý pred návštevníkmi, preto je tu kľud a pokoj. Môžete si tu sadnúť do trávy alebo na lavičku a hodiny sa kochať výhľadom na mesto a Kalváriu. Banskú Štiavnicu máte odtiaľto ako na dlani.

    „Ústa mi primrú k rubínom tvojim,
    myslím si večne, že nerozdvojím
    prah duše od duše prahu;
    srdce mi do brán pŕs tvojich bije,
    lebo tam ono ľúbosťou žije.“

    Vedeli ste, že?
    Ottergrund v preklade znamená „Vydria dolinka“.


    Tip:
    Ak tento tajch navštívite počas zimy, pribaľte si korčule. Vďaka svojej nadmorskej výške má nižšiu teplotu a často je tu súvislý ľad.


  • 8Ľúb maTerasa Čajovne Klopačka

    „Bohyňa moja, krásy kráľovná!
    Ľúb ma, potom už bárs
    celý zhyniem.”

    91. strofa, 1. a 8. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Terasa pred Klopačkou
    Budova, ktorá dnešnú podobu získala v roku 1681, bola v minulosti centrom baníckeho diania. Keď baníci začuli klopanie na drevo z jej veže, vedeli, že je buď čas fárať, alebo horí, alebo sa stalo nejaké banské nešťastie. V budove bola aj bratská pokladnica, akási forma poisťovne pre vdovy a deti baníkov, ktorí zahynuli v bani.

    „Ty túžba duše, ty nebo slávy!
    Koruna dievčat, diamant blýskavý!
    Môj život, nádeja moja!
    Ľúb ma, potom už bárs celý zhyniem.“

    Vedeli ste, že?
    Priestory na prízemí Klopačky slúžili aj ako banská väznica. Dnes tu vládne pohodová atmosféra v čajovni, ktorá je vychýrená široko-ďaleko.


    Tip:
    Poseďte si vo vnútri, kde väznili baníkov alebo na terase s nevšednými výhľadmi. Určite si vyberiete z veľkého množstva kvalitných čajov a netradičných nápojov z celého sveta.


  • 9MilenciPiargská brána

    „A milenci sa pevno
    objali, krem lásky
    nič necítili.”

    251. strofa, 1. a 2. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Piargská brána
    Piargská brána je jedinou dodnes zachovanou bránou z bývalého mestského opevnenia. Postavená bola v roku 1554 a spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice pred nájazdami nepriateľských vojsk.

    „Tu, v podbrání, ukrývajúc sa
    pred závistlivými zrakmi neprajníkov ľúbosti našej,
    sme sa tajne stretávali a objímávali:

    Tys’ mňa, tu, anjel môj, cítiť učila
    a v bránach žitia objala,
    myšlienku z citov si mi rozvila,
    z chlapectva mužnosť vyzvala.

    Objím ma, objím zas, duša moja!“

     

    Vedeli ste, že?
    Keď v roku 1751 cisár František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, zvítal do Štiavnice, vstúpil do mesta práve cez Piargskú bránu.


    Tip:
    Povyše Piargskej brány je miesto, z ktorého je krásny výhľad na Piargskú bránu aj Nový zámok. Je to jeden z najikonickejších štiavnických pohľadov, ktorý nájdete na mnohých pohľadniciach.


  • 10NeboCestou na Kalváriu

    „Láska na zemi nebo
    stvorila a nás naveky
    zväzkom spojila.”

    99. strofa, 5. a 6. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Záhrada pod Kalváriou
    Záhrada pod Kalváriou je v areáli informačného centra. Je to zároveň východiskový bod k výstupu na jednu z najkrajších barokových kalvárii v Európe. Dodnes však ostáva záhadou, kto bol jej architektom. Je z nej prekrásny výhľad na celú Banskú Štiavnicu aj okolité kopce až po Sitno.

    „Mladosť je túžba živá po kráse,
    je hlas nebeský v zemskom ohlase,
    je kvetín lásky rajská záhrada.

    A nech dnes padne sveta opona,
    bárs bych ja mohol, bárs chcela ona,
    nič, nič zväzok náš nezruší!“

     

    Vedeli ste, že?
    Pozemky na stavbu katolíckej Kalvárie darovala katolíkom evanjelická rodina.
    Iba vďaka tomuto veľkému ekumenickému gestu rodiny Fritza von Friedenlieba, ktoré bolo v tom čase vskutku mimoriadne a výnimočné, stojí ikonická štiavnická Kalvária na tak magnetizujúcom mieste.


    Tip:
    V informačnom centre si môžete objednať sprievodcu s možnosťou výberu krátkeho alebo dlhého okruhu prehliadky Kalvárie.


  • 11ObjatieKrásny tajch Klinger

    „Dušu mi dala, ruku
    sľúbila, všetko objatím
    vrelým stvrdila.”

    102. strofa, 8. a 9. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Tajch Klinger
    Tajch Klinger, ktorý patrí k najkrajším tajchom, je len pár minút peši od Piargskej brány. Aj v horúcich letných dňoch je v ňom voda studená, ale čistá a príjemná na plávanie. Už v roku 1850 na tajchu zriadili úrady tzv. „kúpaliská na zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. Následne bol vydaný aj tzv. „porádek na kúpania“, podľa ktorého sa do 12:00 kúpali ženy a od 12:00 muži. Dnes už tento „porádek“ našťastie neplatí a v tajchu sa môžu kúpať ženy, muži aj deti kedykoľvek sa im zaľúbi 🙂

    „Čakal som, kedy tá chvíľa príhodná
    na lásky našej zasnúbenie nastane..
    aby prstienok odo mňa na Maríninom prste
    mohol sa zaskvieť v celej kráse.

    Strieborný, ručne pletený s belasou
    nezábudkou a vprostred bielou perličkou.
    Práve na tomto mieste
    vernosť večnú sľúbili sme si sväte.“

     

    Vedeli ste, že?
    Marína Pischlová a Andrej Sládkovič sa zasnúbili v roku 1840 práve tu, na Tajchu Klinger. Tak to uvádza spisovateľka a historička Mária Kupčoková, ktorá sa opiera o autentické ústne svedectvo Amalie Wagnerovej rod. Baumannovej.


    Tip:
    Zoberte si uterák a plavky, pretože len prednedávnom na tajchu obnovili legendárnu historickú prírodnú plaváreň.


  • 12PrísahaVyhliadka pri Novom Zámku

    „Prísaha srdcia naše
    zviazala, zrušiť ju
    nieto možnosti.”

    126. strofa, 6. a 7. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Vyhliadka pri Novom zámku
    Nový zámok, jeden zo symbolov mesta, bol postavený v rokoch 1564-1571 ako pevnosť na obranu pred nájazdami dobyvateľov. Niektorí ho volajú aj Dievčenský alebo Panenský, podľa kopca, na ktorom stojí. Ale aj podľa toho, že počas dlhých 150-rokov odolával nájazdom cudzích dobyvateľom a nikomu sa ho nikdy nepodarilo dobyť. Mnohým, najmä deťom, jeho jedinečná silueta pripomína raketu 🙂

    „Ja som sa jemu večne oddala,
    prísaha srdcia naše zviazala,
    zrušiť ju nieto možnosti;
    a nech svet vojská, delá posiela
    na lós môj, ja som mocná, veselá
    na zámku mojej vernosti!“

    Vedeli ste, že?
    Sládkovič vnímal Nový zámok ako symbol vernosti. Veril, že keď vďaka nemu Banská Štiavnica odolala dobyvateľom, tak aj zaľúbenci, ktorí si na tomto mieste prísahou symbolicky sľúbia vernosť, odolajú v budúcnosti pred nájazdami cudzích dobyvateľov ich sŕdc.


    Tip:
    Ak Nový zámok navštívite skoro ráno, je možné, že sa vďaka jeho polohe ocitnete nad rannou hmlou a naskytne sa vám naozaj romantický dych berúci pohľad na celé mesto.


  • 13SrdceTyrkysový tajch Veľká Vodárenská

    „Srdce, ty choď,
    ty máš krídla.”

    10. strofa, 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Tyrkysový tajch Veľká Vodárenská
    Fascinujúci tyrkysový tajch priťahuje ľudí ako magnet už 500 rokov. Z Trojičného námestia od Evanjelického lýcea kde Sládkovič študoval, je to len pár minút chôdze do kopca. Takmer neuveriteľná farba jeho vody privedie do úžasu úplne každého. Malých aj veľkých, dokonca aj znudených tínedžerov. Je to čistá nádhera.

    „V bystrých sa vlahách ráno kúpavam,
    každá vlnka ma pohladí,
    na breh ma nosí k zeleným trávam,
    kde sa srdce rosou chladí;
    Poď so mnou, milý! – budeš blažený,
    a blaženejšej nebude ženy
    ako s tebou Víla tvoja!“

    Vedeli ste, že?
    Tajch Veľká Vodárenská je najstaršia vodná nádrž vybudovaná na území dnešného Slovenska. Jeho výstavba bola dokončená už v roku 1510.


    Tip:
    Prejdite sa po cestičke okolo tajchu, pozorujte hladinu a zažijete 50 odtieňov tyrkysovej 🙂


  • 14ĽúbosťNajväčší tajch Počúvadlo

    „Sitno je ľúbosti hora!
    A tu sa dušou celou zanorím
    do vlastnej ľúbosti mora!”

    181. strofa, 7., 9. a 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Tajch Počúvadlo
    Je najväčším a najhlbším zo všetkých tajchov. Rozprestiera sa na ploche 12 hektárov. Napriek tomu, že jeho voda je pomerne studená, je v lete obľúbeným miestom na kúpanie a rekreáciu pre celé rodiny. Z Počúvadla za 1,5 hod poľahky vystúpite na ikonické Sitno.

    „Marína moja, Sitno je ľúbosti našej hora…
    a nech ja akokoľvek ďaleko budem..
    mysľou celou sa vždy zanorím do Teba..
    jak do ľúbosti našej mora.
    Aby odlúčenie naše, Marína,
    cítil som ja nie ako bolesť..
    ale ako nádej, že raz opäť budeme spolu.“

     

    Vedeli ste, že?
    Až do 19. storočia bola 26 m vysoká hrádza na Počúvadle najvyššou v celej Európe.


    Tip:
    Na Počúvadle si môžete prenajať člnok či vodný bicykel a občerstviť sa v legendárnej Reštaurácii u starej Blaškovej. Vedie ju veľmi milá, usmievavá staršia dáma, ktorej priezvisko asi uhádnete 🙂


  • 15Blýska saZ vrchu Sitno premiestnená
    do Hotela Sitno (Vyhne)

    „Na Sitne milý a milá
    stojí dolinou pod
    nimi blýska.”

    244. strofa, 1. a 4. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Rozhľadňa na Sitne
    Sitno je dnes najvyšším bodom prehistorického štiavnického supervulkánu, ktorý sa týčil až do výšky 5 km. Bola to jedna z najväčších sopiek, aké kedy boli na našej planéte. Dodnes je z lietadla vidno obrovský kráter, odborne nazývaný kaldera, ktorý má priemer 25 km a v jeho strede je Banská Štiavnica. Najvyšším bodom tohto kráteru ja 1 km vysoký vrch Sitno, z ktorého je úchvatná panoramatická vyhliadka.

    „Líca moje sa nezabronejú
    a ústa moje už nezaznejú –
    hádam nikdy – citom lásky;
    mňa osud vyrval z tvojho náručia,
    a čo ma teraz od teba lúčia,
    sú životov vyšších čiastky.“

    Vedeli ste, že?
    Supervulkán Štiavnica vybuchoval pred miliónmi rokov gigantickou silou 100 000 Hiroshimských bômb. Keby dnes vybuchol takou silou, tak by pravdepodobne vyhynulo celé ľudstvo. Niet divu, že práve Sitno si Sládkovič vybral ako symbol mohutnosti jeho lásky k Maríne.


    Tip:
    Ak chcete zažiť dych berúci 365 stupňový výhľad, vystúpte ešte pár schodov na drevenú rozhľadňu, v ktorej je ukrytý aj veľký model prehistorického gigantického štiavnického supervulkánu.


  • 16BôleEvanjelický kostol

    „Bôle zaplavili ňadrá
    devy a krásy jej
    smútok stiera.”

    149. strofa, 1. a 2. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1794-1796, patrí so svojou kopulou a vonkajšou fasádou medzi najkrajšie stavby mesta. Práve tu 27. mája 1845 sa na naliehanie svojej mamy Marína musela vydať za bohatého medovnikára a voskára Juraja Gerzsöa. Svadobná reč oddávajúceho pastora je dodnes uložená v archíve Slovenského banského múzea.

    „Pani Pischlová!
    Vari nebesá sa s peklami vo vašom srdci spolčili!
    Keď zatiaľ, čo ja preč som bol, Vy ste dcéru Vašu,
    moju Marínu, za iného vydať sa donútili!
    Toť, zrada Vaša, bola veliká!
    Pred oltárom tohto kostola ste zabili našu lásku.
    Aby navždy ostala zabudnutá.“

    Vedeli ste, že?
    Marínina po svadbe darovala látku zo svojich svadobných šiat evanjelickej farnosti. Z tejto látky bolo ušité rúno na oltár a kazateľnicu, ktoré je dodnes používané pri slávnostných príležitostiach.


    Tip:
    Odtiaľto je to len pár krokov do domu, kde Marína prežila väčšinu svojho života. V ňom až do svojej smrti tajne uchovávala rukopis básne, ktorú jej Sládkovič venoval potom ako bola donútená vydať sa za Juraja Gerzsöa.


  • 17ŽiaľVyhliadka nad Synagógou

    „Duša moja
    v žiaľoch pláva.”

    145. strofa, 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Vyhliadka nad Synagógou
    Vyhliadka nad Synagógou je ukrytá v úplnom centre. Napriek tomu je odtiaľto vidieť nielen evanjelický kostol, kde Marínu donútili vydať sa za iného, ale aj mnohé iné dominanty mesta, v ktorom sa zo skutočného príbehu lásky zrodila najdlhšia ľúbostná báseň sveta.

    „Duch devy plače, horko narieka
    nad ľúbosti svätej skazou,
    vyznať musí, čo neverí;
    poslušnú dušu úbohej dcéry
    s chlapom cudzím, ba odporným zverí
    studený prsteň materi.“

    Vedeli ste, že?
    Toto zdanlivo nenápadné miesto je významným v príbehu lásky Maríny a Sládkoviča.
    Hovorí sa, že práve na tomto mieste Andrej Sládkovič napísal najsmutnejšie verše najdlhšej ľúbostnej básne sveta.


    Tip:
    Ak si chcete naplno vychutnať Genius loci tohto miesta, príďte sem až v podvečer. Keď tu už utíchne denný ruch a neparkujú tu autá.


  • 18SpomínaťPod vežou Starého zámku

    „Sladko je túžiť, sladko
    spomínať, sladko je
    v nádejach sa pohýnať.”

    141. strofa, 5. a 6. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Pod vežou Starého zámku
    Starý zámok, pochádzajúci zo začiatku 13. storočia, sa nachádza priamo nad Námestím sv. Trojice. Zaujímavý je tým, že je zmesou románskeho, gotického, renesančného a barokového štýlu. Vďaka čomu má neopakovateľnú atmosféru a charizmu. Už len poprechádzať sa pred ním a posedieť si na lavičke v jeho blízkosti je zážitkom.

    „Pamätáš drahá, tie okamženia,
    ktoré nám z neba padali,
    keď sme sa v krajoch túženia
    do tanca ľúbostného dali.
    Keď na zadusenie sme sa objali.“

     

    Vedeli ste, že?
    Starý zámok, často označovaný aj ako Mestský hrad, len prednedávnom navštívil Dracula. Bolo to v čase, keď na jeho hradnom nádvorí BBC s Netflixom nakrúcali scény do celovečerného filmu „Dracula, the Rules of the Beast“.


    Tip:
    Na nádhernom nádvorí, kde nakrúcali Draculu, bývajú počas letných večerov koncerty alebo iné kultúrne podujatia.


  • 19SlzyVyhliadka nad ulicou Koncová

    „Vidíš tie slzy na lícach
    ruži, čo od svitania
    bolestne túži?”

    87. strofa, 5. a 6. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Zašiváreň pod kopcom Paradajz
    Vrch Paradajz, ktorý sa týči nad centrom mesta, je druhým najvyšším bodom obrovského krátera, ktorý zostal po gigantickom štiavnickom supervulkáne. Vďaka supervulkánu bola Banská Štiavnica v minulosti plná zlata, striebra a iných drahých kovov. Ak si chcete v kľude posedieť pod týmto slávnym štiavnickým kopcom a nestretnúť turistov, určite sem choďte. Okrem ticha, kľudu a súkromia je odtiaľto prenádherný výhľad na celé mesto.

    „Vídal si často na mojej tvári
    slzu žiaľov tvojej duši,
    čítal si často v ružovej žiari
    líc, čo počuť chceli uši:
    Nemám už sĺz – ach, všetky tie bôle,
    v ktorých sa lásky rosilo pole,
    do Hrona som vyplakala.“

    Vedeli ste, že?
    Štiavnický supervulkán bol jeden z najväčších supervulkánov aké kedy boli na našej planéte. Oblasť dnešných Štiavnických vrchov preto ľudia zvyknú volať aj „Stratený supervulkán Štiavnica“.


    Tip:
    Príďte tam hocikedy a zostaňte až pokiaľ sa na nebi nezjavia hviezdy. Najsilnejší zážitok budete mať v auguste. Pri padaní perzeidov zažijete nádherné nebeské divadlo nad azda najromantickejším mestom sveta.


  • 20HviezdyHrob Maríny na evanjelickom cintoríne

    „Ale tie hviezdy predsa svietili
    a pekný život tie kvety žili
    a diamant v hrude nezhnije!”

    291. strofa, 8., 9. a 10. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Hrob Maríny na evanj. Cintoríne
    Ak pôjdete na evanjelický cintorín od Klopačky, vstúpite doň bránou, ktorá sa volá „Brána pokoja“. Hrob Sládkovičovej Maríny (rod. Mária Pischlová, vyd. Gerzsöová) poľahky nájdete. Zaujímavosťou je, že Marína má vedľa seba hneď dva hroby. V tom staršom je aj skutočne pochovaná, spolu so svojím manželom Jurajom Gerzsöm. Ten novší, z bieleho kameňa je v skutočnosti len symbolický náhrobok. Osadila ho Matica slovenská oveľa neskôr, aby všetkým pripomínal, že v srdciach ľudí Marína navždy ostane ako Sládkovičova Marína.

    „Padajú hviezdy, aj my padneme,
    vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
    Ale tie hviezdy predsa svietili,
    a pekný život tie kvety žili.

    Tak ostaň, milá, v tichom pokoji,
    na čas nás osud porozdvojí,
    na večnosť nás potom spojí.“

    Vedeli ste, že?
    Na oboch hroboch je uvedený nesprávny rok narodenia Maríny – rok 1819. Asi sa už nikdy nedozvieme prečo. Vedeckým výskumom bolo totiž dokázané, že Marína sa narodila v roku 1820.


    Tip (rada)
    Keď sem pôjdete, prineste Maríne kvietok alebo kytičku. Určite sa poteší.


  • 21Láska spojilapred Radnicou

    „Seba mne si dala
    a mňa si vzala,
    oboje láska spojila.”

    268. strofa, 6. a 7. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Radnica
    Nádherná starobylá sobášna miestnosť vo vnútri Radnice je magické miesto, kde zaľúbenci hovoria „Áno“ večnej láske. Radnicu spoznáte už z diaľky podľa vysokej veže s hodinami. Raritou je, že veľká a malá ručička sú prehodené. Aj vďaka tomu, v Zaľúbenej Štiavnici čas plynie inak.

    „Či láska láske kvety ľúbosti
    len na okamih posiela? –
    Je to tá vernosť? Je to prísaha?
    Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá,
    nedbajúc tvoje náreky!
    Ľúbosť chce večnosť!“

     

    Vedeli ste, že?
    Len nedávno elektrikár pri výmene pokazenej zásuvky objavil v Radnici kaplnku zo 16. storočia.


    Tip:
    Prajete si nájsť v živote okrem šťastia a lásky aj kúsok zlatého pokladu? Ak áno, odfoťte sa so Zaľúbencami na lavičke. Na fotke budete mať okrem veršu, vyjadrujúceho večnú ľúbosť, aj pradávny symbol pokladov Banskej Štiavnice – dve salamandrové jašteričky s hrudkami zlata, ktoré práve našli.


BONUS

  • Krupinatu sa narodil

    „Rodáci mojej duše, krajiny!
    Objímte obraz mojej Maríny.”

    3. strofa, 5. a 6. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Krupina
    Andrej Sládkovič sa narodil v Krupine 30. marca 1820 ako ôsme zo štrnástich detí, ktoré mal s jeho mamou Teréziou jeho otec – učiteľ a kantor Ondrej Braxatoris (Sládkovič je po latinsky Braxatoris). Prvé vzdelanie prijímal od otca, neskôr v štúdiu pokračoval na piaristickom gymnáziu v Krupine. Od roku 1832 študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zoznámil s Marínou Pischlovou. Ich veľkú lásku zvečnil a navždy uchoval v ľúbostnej básni Marína. Odporúčame navštíviť rodisko Andreja Sládkoviča a navštíviť miesta, kde prežil detstvo. Lavičku s ľúbostným veršom a so soškami Zaľúbencov nájdete v Krupine priamo na námestí.

    Array
  • Hrochoťtu bol 9 rokov kňazom

    „Boh náš je láska, a láska jeho
    v kráse sa svetu zjavila.”

    266. strofa, 1. a 2. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Hrochoť
    Pre Andreja Sládkoviča znamenala Hrochoť začiatok kňažského účinkovania. Začal tu pôsobiť ako evanjelický kňaz 23. mája 1847, len pár mesiacov po tom, ako jeho ľúbostná báseň Marína vyšla prvýkrát knižne. Možno aj to spôsobilo, že sa na niekoľko rokov básnicky skoro úplne odmlčal. Počas revolučných rokov ho tu v júni 1849 ako rebela zatkli, odsúdili na smrť a takmer popravili.
    V Hrochoti na fare pôsobil až do 12. mája 1856, keď bol vyvolený za farára do Radvane.

    Array
  • Radvaňtu je pochovaný

    „Chcel bych vás objať, kraje
    rodiny! Náručie úzke, šíry cit.”

    71. strofa, 1. a 2. verš básne Marína,
    Najdlhšej ľúbostnej básne sveta

    Radvaň
    Do Radvane (dnes súčasť Banskej Bystrice) prišiel Andrej Sládkovič z Hrochote na jar 1856. Prišiel na miesto, kde sa narodila mama jeho otca, Mária Braxatorisová rod. Groszmanová. V Radvani pôsobil ako evanjelický kňaz 16 rokov až do svojej smrti. Andrej Sládkovič zomrel ako 52-ročný 20. apríla 1872. Nad jeho hrobom na radvanskom cintoríne šumí majestátna lipa. Zasadená bola Maticou Slovenskou na jar 1873. presne rok po jeho úmrtí. V roku 2022 si pripomenieme 150 rokov od smrti básnika, ktorý dal svetu Najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta.

    Array

Copyright © 2022 – Marína a Sládkovič, n.o. All rights reserved.